a vy máte pocit, akoby sa vám znova vrátila chuť žiť a do všetkého idete naplno! Presne poznám ten pocit. Je jasné, že mladý človek zažíva sklamania na každom kroku a takmer vôbec ho to neodradí. Ale keď sa také niečo stane mne, už už čakám že sa veci zmenia k lepšiemu a je mi odrazu nádherne, vždy do toho zasiahne vyššia moc a ja akoby som padala dolu z útesu stále hlbšie a hlbšie. No odrazu ma zachytí niečo ako veľká ruka a môj pád sa zastaví. Tou záchytnou rukou je zvyčajne moja mamina, alebo otec, alebo môj Maťko a potom ako sa toto stane už je zasa všetko krásne ako predtým. Práve preto neviem pochopiť ako sa môžu niektorí ludia nervovo zrútiť. Možno je to tým že nemajú oporu v rodine ani medzi priateľmi. Ale nie je to práve ich chyba?? Ale toto som tu rozoberať nechcela.Tento článok vznikol práve preto, lebo som si uvedomila, že za všetko vďačím svojim rodičom a blízkym a týmto im chcem všetkým poďakovať. Najmä rodičom, že zo mňa vychovali človeka, ktorý si vie vážiť ľudí okolo seba...
Keď Vám osud nahrá zlé karty...
Mnohí už zažili v živote sklamania, ale väčšinou sa s tým skôr či neskôr zmierili a bolo zasa všetko v poriadku. Ale mnoho ľudí zažíva sklamania jedno za druhým a už sa im potom zdá, akoby to, čo prežili už vôbec nebolo také zlé. A potom sa stane niečo veľké... niečo čo celkom zmení váš život a.......