To ticho, ktoré ho obklopilo a pocítil neutíchajúcu túžbu po hudbe. Zapol si rádio, ale to nebolo ono. Hrali akúsi odrhovačku a on tú túžbu cítil čoraz viac a čoraz silnejšie. Odrazu ho napadlo vytiahnuť spoza skrine starú, rozladenú gitaru. Ani nevedel ako, gitarku sa mu podarilo naladiť a začal s ňou doslova čarovať. Tóny, ktoré starý nástroj pod jeho rukami vydával, boli jednoducho neopísateľné. Nikdy predtým ale gitaru v rukách nedržal.Bolo to celé akési zvláštne.Odložil gitaru nabok a odišiel z bytu von.Išiel na miesta, kde by ho predtým ani nenapadlo ísť. Podal do rúk akémusi mladíkovi pokrčenú stovku, ktorú vytiahol zo zadného vrecka, ikeď si chalanisko požiadal len o pár drobných. Poďakoval, aj keď len cez zuby, potľapkal ho po pleci a so slovami:" Vďaka starec!" sa odobral do rúcha tmavej noci.
Pokúsil sa obzrieť, ale jeho svedomie mu to akosi nechcelo dovoliť. "Úbohý feťák",pomyslel si a išiel ďalej cestou-necestou, lebo už ani nevedel, kam vlastne chcel ísť. Jeho myšlienky boli stále venované tónom z gitarky. Otočil sa, prešiel pár blokov a o chvíľku už zasa sedel na posteli a vybrnkával nádherné tóny piesne "the unforgiven", ktoré sa spájajú s metalicou už od jeho mladosti. Odrazu jeho srdce prestalo biť a on, umrel s piesňou na perách a gittarou v náručí. Diagnóza infarkt! A hudba, ktorú predtým takmer vždy ignoroval? A ten talent, ktorý mal tak odrazu? A čo nutkanie vrátiť sa domov? Odpovede sú jednoznačné. Len OSUD....