Aj Vám to niečo pripomína? Hm... takéto "debaty" sa medzi mnou a mojím ockom odohrávali naozaj často. Od úplného detstva až dodnes, stále som ho neúnavne presviečala. deti si neustále myslia, že sú múdrejšie a zbehlejšie ako dospelý a myslia si, že rodičia sú len nato, aby nám rozkazovali.
Presne toto som si myslela aj ja. Ale čím mám viac rokov, tým si stále viac a viac uvedomujem, aké dôležité je to "rozkazovanie" rodičov v živote každého z nás. Ale nie vždy si vieme uvedomiť čo je pre nás správne a preto je najlepšie nechať sa usmerniť aj napriek mnohým príkazom a zákazom. Môj ocko vravieva:" Ale veď ty si všetko zakazuješ sama, ja by som ťa rád kamkoľvek pustil, ale nemôžem." Nerozumela som tomu, čo chcel týmito slovami povedať ale dnes tomu už konečne chápem. Chcel, aby som vinu za to, že niečo nemôžem hádzala na seba, lebo si za to vlastne môžem sama. Keby som nič neurobila, tak načo by mi niečo zakazoval, však? Viem, že ak raz budem mať vlastné deti, budem ich vychovávať možno ešte tvrdšou rukou ako mňa môj ocko, ale jeho výchovnú metódu určite dodržím:) veď keď už sa osvečila u takého nezbedníka ako som ja, tak prečo nie?
A nakoniec, oci toto je pre teba: Ďakujem, za všetko, čo si manaučil, lebo vďaka tomu už viem, čoho sa mám držať.
